zdroj: tikzilina.eu
Význam železničnej dopravy pre rozvoj a prosperitu mesta netreba zdôrazňovať. Významným míľnikom pre Žilinu bol rok 1870, ktorý si v súčasnosti pripomíname 150. výročím.
Práve v tomto roku bola postavená žilinská železničná stanica v rámci Košicko-bohumínskej železnice. Prvý skúšobný vlak prišiel do Žiliny z Českého Tešína 20. decembra 1870 o 11-tej hodine. Pravidelná doprava na úseku Tešín – Žilina začala až 8. januára 1871. Celú trať z Košíc do Bohumína uviedli do prevádzky 18. marca 1872. Zaujímavý údaj hovorí o počte podvalov na celej Košicko-bohumínskej železnici, ktorých bolo v čase jej dostavania 439 400 a celá trať mala pôvodne dĺžku 365 km.
Pôvodná výpravná budova stanice bola dvojpodlažná so sedlovou strechou, ku ktorej postupne pristavili bočné prízemné krídla. Ozdobný prvok okien a dverí tvorili neomietnuté tehlové preklady v tvare poloblúka, lemovania kruhových otvorov a horizontálne línie. Výzor pôvodnej budovy železničnej stanice sa počas rokov výrazne nemenil, niekoľkokrát však stanica dostala slávnostný šat, napríklad pred príchodom vzácnych návštev.
Z kapacitných dôvodov sa uvažovalo o prestavbe budovy už v roku 1914. Žiaľ, prvá svetová vojna plány na stavbu zmarila a ďalšie projektovanie začalo až v roku 1937. Výstavba novej administratívnej a výpravnej budovy prebiehala v rokoch 1939 až 1942. Projekty vypracovali architekti František Eduard Bednárik a jeho švagor Ferdinand Čapka. Ich architektonický rukopis je badať aj na tejto stavbe, ide najmä o prekrytie hlavného vstupu výraznou markízou podopretou piliermi. V administratívnej budove boli umiestnené dopravná kancelária výpravcu, telegraf, kancelárie úradníkov, železničiarska škola aj byty.
V súčasnosti je na budove železničnej stanice vľavo od hlavného vstupu umiestnená pamätná tabuľa. Táto pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. Vo vestibule železničnej stanice je umiestnená pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. V hornej časti bočných stien a obojstranne na strednej stene sa nachádzajú štyri kovové reliéfy. Jeden je od Vladimíra Kompánka, dva od Andreja Rudavského a autor štvrtého diela je Rudolf Uher. Inštalované boli v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Okná stanice tvorí pätica vitráží znázorňujúcich erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí vtedajšieho Žilinského kraja. Autorom vitráží Liptov a Orava z roku 1955 je zaslúžilý umelec akademický maliar Róbert Dúbravec, vitráží Čičmany a Kysuce z roku 1956 akademický maliar Fero Kráľ, ktorý v Žiline tvoril od roku 1945. Vitráž Kraj Žilina, z roku 1956 umiestnenú v strede, vytvorili obaja umelci spoločne.
Železničná stanica patrí dodnes pre svoju strategickú polohu medzi osem najdôležitejších staníc, ktorými denne prejde 500 – 600 vlakov. Zároveň je najväčším uzlom severného železničného ťahu, kde sa pretínajú trate ŽSR z Bratislavy, Rajca, Čadce a Košíc. V súčasnosti Žilinu čaká rekonštrukcia železničnej infraštruktúry, ktorá má priniesť aj značné zlepšenie dopravnej situácie v celom území.
Spracované podľa autorov: Marián Mrva, Peter Štanský a Milan Novák.
Štylizácia: Peter Šimko, historik dopravy.
Fotogaléria:
Obr. 1 – Číselník na balustráde: 439 400 podvalov na Košicko-bohumínskej železnici.
Obr. 2 – Železničná ročenka z roku 1878.
Obr. 3 – Železničná stanica pred rokom 1918.
