Výstava na Budatínskom hrade

150. výročie Košicko-bohumínskej železnice sme sa rozhodli pripomenúť si aj skromnou výstavou v areáli Budatínskeho hradu v Žiline (hospodárska budova – drotársky pavilón). Dostupná tu je od 24. júla do septembra 2021.

Súčasťou výstavy budú aj známe reprodukcie fotografií Schielda a Geisslera z roku 1871, na ktorých sa dá vždy nájsť niečo nové. Predstavu o tom, ako vyzerala výpravná budova v tomto období s vnútorným vybavením znázorní model takejto budovy III. triedy v mierke 1:24, ktorú špeciálnu pre túto príležitosť vyrobil Peter Šimko. „Podarilo sa to vďaka tomu, že sa zachovali normálie pre staničné budovy zachytávajúce všetky detaily od muriva až po nohu telegrafného stolíka. Našou snahou bolo použiť čo najviac autentického materiálu, takže diváci uvidia skutočné tehly, omietky a drevo. Ďalšie exponáty, ktoré dopĺňajú výstavu, sú väčšinou písomného charakteru. Sú to však autentické dokumenty vydané priamo Košicko-bohumínskou železnicou alebo s ňou úzko súvisia svojím označením či pôvodom. Žiaľ, veľa predmetov, ktoré by pochádzali priamo z podniku Košicko-bohumínskej železnice, sa na Slovensku nezachovalo. Je to asi preto, že od roku 1918 už prevádzku na Košicko-bohumínskej železnici zabezpečovali Československé štátne železnice a úradný zánik podniku je datovaný do roku 1941. Čo však ešte stojí, sú niektoré výpravné budovy, strážne domy, hoci mnohokrát schátrané alebo prestavané pre potreby súčasnosti. Sú však mementom, spomienkou na staré časy Košicko-bohumínskej železnice,“ doplnil Peter Šimko.

 

Železničná stanica Košice
Železničná stanica Čadca
Most cez Váh pri Strečne

Spojila nás Košicko-bohumínska železnica (dokumentárny film)

zdroj: mesto Vrútky

Pri príležitosti 150. výročia vybudovania železnice na území Vrútok zabezpečilo Mesto Vrútky v spolupráci s TV Turiec vyhotovenie dokumentárneho filmu Spojila nás Košicko – bohumínska železnica. Premiéra filmu sa uskutoční vo štvrtok, 11. marca 2021 o 17:00 hod. na kanáli TV Turiec. Od tohto času je film dostupný aj online nižšie:

Dokument bol spracovaný v rámci projektu Spojila nás Košicko – bohumínska železnica podporeného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programu Interreg V-A Slovenská republika – Česká republika, Fondu malých projektov.

Zhrnutie projektu je dostupné na nasledovnom odkaze.

Čo sa chystá v Poprade? Nadšenci pripravili sériu prekvapení

zdroj: poprad.dnes24.skPísal sa rok 1871 a do Popradu prišiel prvý vlak. Nadšenci vlakovej histórie nezabudli a pripravili sériu podujatí na celý rok.

Príchod prvého vlaku do Popradu po 150 rokoch a začiatok premávania známej tatranskej električky z Tatranskej Polianky do Tatranskej Lomnice pred 110 rokmi si v tomto roku pripomenú nadšenci vlakovej histórie. Pripravujú viaceré podujatia, ktoré budú v znamení spomenutých výročí. Prvým z nich je vyhlásenie výtvarnej súťaže pre žiakov základných umeleckých škôl.

Veľká sláva

Pred 150 rokmi, presne 8. decembra 1871 prišiel do Popradu prvý vlak, čím sa začala pravidelná prevádzka na úseku trate Košicko-bohumínskej železnice zo Žiliny do Popradu. O štyri dni neskôr bol do prevádzky uvedený aj úsek z Popradu do Spišskej Novej Vsi. Pred 110 rokmi bola 16. decembra 1911 začatá prevádzka na úseku trate tatranskej elektrickej železnice z Tatranskej Polianky do Tatranskej Lomnice. To podmienilo aj začiatok skúšobnej prevádzky parnej elektrárne v Poprade, čím sa mohol začať rozsiahly proces elektrifikácie Vysokých Tatier a podtatranských miest a obcí,“ uviedol výkonný riaditeľ Veterán klub železníc, o. z. Poprad Ján Sabaka.

Spolu s Tatranskou galériou, ktorá sídli v budove bývalej parnej elektrárne a ďalšími partnermi pripravujú sériu podujatí, ktorými si tieto významné výročia pripomenie.

Decembrové jazdy

Dnes sme vyhlásili detskú výtvarnú súťaž, propozície ktorej dostali základné umelecké školy na celom Spiši. Konferencia k spomenutým jubileám sa uskutoční 18. novembra a jej záver bude tvoriť vernisáž výstavy k 150. výročiu Košicko-bohumínskej železnice, ktorú pripravuje Považské múzeum v Žiline,“ doplnil Ján Sabaka z Veterán klubu železníc, o. z. Poprad.

Spomienkové podujatia budú zavŕšené nostalgickými jazdami historických električiek v decembri, počas ktorých sa uskutoční prezentácia publikácie o vlakoch a električkách určená deťom a s využitím najlepších detských výtvarných prác. Zároveň sa tam uskutoční aj oficiálne vyhodnotenie detskej výtvarnej súťaže.

Ilustračný obrázok k článku 150 rokov od príchodu prvého vlaku do Popradu: Nadšenci pripravili sériu prekvapení

Číselník na žilinskej balustráde pripomenul príchod prvého vlaku: počet podvalov na Košicko-bohumínskej železnici

zdroj: tikzilina.eu

Význam železničnej dopravy pre rozvoj a prosperitu mesta netreba zdôrazňovať. Významným míľnikom pre Žilinu bol rok 1870, ktorý si v súčasnosti pripomíname 150. výročím.

Práve v tomto roku bola postavená žilinská železničná stanica v rámci Košicko-bohumínskej železnice. Prvý skúšobný vlak prišiel do Žiliny z Českého Tešína 20. decembra 1870 o 11-tej hodine. Pravidelná doprava na úseku Tešín – Žilina začala až 8. januára 1871. Celú trať z Košíc do Bohumína uviedli do prevádzky 18. marca 1872. Zaujímavý údaj hovorí o počte podvalov na celej Košicko-bohumínskej železnici, ktorých bolo v čase jej dostavania 439 400 a celá trať mala pôvodne dĺžku 365 km.

Pôvodná výpravná budova stanice bola dvojpodlažná so sedlovou strechou, ku ktorej postupne pristavili bočné prízemné krídla. Ozdobný prvok okien a dverí tvorili neomietnuté tehlové preklady v tvare poloblúka, lemovania kruhových otvorov a horizontálne línie. Výzor pôvodnej budovy železničnej stanice sa počas rokov výrazne nemenil, niekoľkokrát však stanica dostala slávnostný šat, napríklad pred príchodom vzácnych návštev.

Z kapacitných dôvodov sa uvažovalo o prestavbe budovy už v roku 1914. Žiaľ, prvá svetová vojna plány na stavbu zmarila a ďalšie projektovanie začalo až v roku 1937. Výstavba novej administratívnej a výpravnej budovy prebiehala v rokoch 1939 až 1942. Projekty vypracovali architekti František Eduard Bednárik a jeho švagor Ferdinand Čapka. Ich architektonický rukopis je badať aj na tejto stavbe, ide najmä o prekrytie hlavného vstupu výraznou markízou podopretou piliermi. V administratívnej budove boli umiestnené dopravná kancelária výpravcu, telegraf, kancelárie úradníkov, železničiarska škola aj byty.

V súčasnosti je na budove železničnej stanice vľavo od hlavného vstupu umiestnená pamätná tabuľa. Táto pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. Vo vestibule železničnej stanice je umiestnená pamätná tabuľa obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. V hornej časti bočných stien a obojstranne na strednej stene sa nachádzajú štyri kovové reliéfy. Jeden je od Vladimíra Kompánka, dva od Andreja Rudavského a autor štvrtého diela je Rudolf Uher. Inštalované boli v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.

Okná stanice tvorí pätica vitráží znázorňujúcich erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí vtedajšieho Žilinského kraja. Autorom vitráží Liptov a Orava z roku 1955 je zaslúžilý umelec akademický maliar Róbert Dúbravec, vitráží Čičmany a Kysuce z roku 1956 akademický maliar Fero Kráľ, ktorý v Žiline tvoril od roku 1945. Vitráž Kraj Žilina, z roku 1956 umiestnenú v strede, vytvorili obaja umelci spoločne.

Železničná stanica patrí dodnes pre svoju strategickú polohu medzi osem najdôležitejších staníc, ktorými denne prejde 500 – 600 vlakov. Zároveň je najväčším uzlom severného železničného ťahu, kde sa pretínajú trate ŽSR z Bratislavy, Rajca, Čadce a Košíc. V súčasnosti Žilinu čaká rekonštrukcia železničnej infraštruktúry, ktorá má priniesť aj značné zlepšenie dopravnej situácie v celom území.

Spracované podľa autorov: Marián Mrva, Peter Štanský a Milan Novák.
Štylizácia: Peter Šimko, historik dopravy.

 

 

Fotogaléria:

Obr. 1 – Číselník na balustráde: 439 400 podvalov na Košicko-bohumínskej železnici.

Obr. 2 – Železničná ročenka z roku 1878.

Obr. 3 – Železničná stanica pred rokom 1918.